dnes je 23.10.2020

Input:

Krátenie dovolenky z dôvodu práceneschopnosti zamestnanca v roku 2020

12.2.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2020.03.1.1 Krátenie dovolenky z dôvodu práceneschopnosti zamestnanca v roku 2020

Ing. Eva Gášpárová

Okrem vzniku nároku zamestnanca na dovolenku a základnej výmery dovolenky Zákonník práce upravuje aj krátenie dovolenky, čerpanie dovolenky a poskytovanie náhrady za dovolenku. Konkrétne postupy zamestnávateľa aj zamestnanca pri krátení dovolenky, pri schvaľovaní a čerpaní dovolenky aj pri poskytovaní náhrady mzdy za čerpanú aj nevyčerpanú dovolenku by mal mať zamestnávateľ určené v pracovnom poriadku, kolektívnej zmluve alebo inom internom predpise.

Zamestnávateľ môže krátiť zamestnancovi dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok, len v zákonom ustanovenom rozsahu podľa § 109 Zákonníka práce. Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak zamestnanec v tomto roku nepracoval z dôvodu:

  • - výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
  • - čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce (dovolenka sa nekráti za čas čerpania materskej a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1),
  • - dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie,
  • - dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1ods. 3 písm. c) Zákonníka práce, t. j. z dôvodu:
    • - dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca pre chorobu alebo úraz, ktoré zavinil zamestnanec (dovolenka sa nekráti z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ),
    • - karantény, ošetrovania chorého člena rodiny, starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov,
    • - pracovného voľna na žiadosť zamestnanca.

Z uvedeného vyplýva, že pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, ktoré zavinil zamestnanec a v dôsledku ktorej zamestnanec zamešká 100 a viac pracovných dní, môže mať za následok krátenie dovolenky. Zamestnávateľ dovolenku zamestnancovi môže, ale nemusí krátiť.

Pri krátení dovolenky platí zásada, že dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti iba z dôvodov, ktoré vznikli v tomto kalendárnom roku. Pre krátenie dovolenky musia byť splnené dve podmienky, a to:

  • - vznik nároku na dovolenku – zamestnancovi vzniká:
    • - nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával pre neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, alebo
    • - nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok, ak pracovný pomer netrval nepretržite celý kalendárny rok,
  • - vznik vyššie uvedených prekážok v práci, ktoré sú dôvodom na krátenie dovolenky, pričom platí všeobecné pravidlo, že dovolenku možno krátiť za dni osobných prekážok v práci, ktoré sa na účely dovolenky nepovažujú za výkon práce.


Zamestnanec bol práceneschopný od 3. 10. 2019 do 29. 4. 2020. Za celé obdobie práceneschopnosti zamestnanec zameškal viac ako 100 pracovných dní. Dovolenka za kalendárny rok sa kráti z dôvodov, ktoré vznikli v kalendárnom roku. Nakoľko ani v roku 2019, ani v roku 2020 zamestnanec nezameškal viac ako 100 pracovných dní, dôvod na krátenie dovolenky za kalendárny rok 2019 ani rok 2020 nie je, zamestnanec má nárok na celú výmeru dovolenky za predpokladu, že odpracoval v každom kalendárnom roku aspoň 60 dní.


Dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca v roku 2019 trvala viac ako 100 pracovných dní, preto mu zamestnanec dovolenku krátil. Zamestnanec nemal možnosť dovolenku vyčerpať, preto si ju preniesol do roku 2020. Pracovná neschopnosť zamestnanca však neprerušene pokračuje aj v roku 2020. Ak zamestnanec aj v roku 2020 prekročí 100 pracovných dní zameškaných z dôvodu práceneschopnosti, zamestnávateľ mu môže krátiť dovolenku za rok 2020. Prenesenú dovolenku z roku 2019 však krátiť nemôže.

Ak sú splnené obidve podmienky sa krátenie dovolenky, dovolenka sa kráti:

  • - za prvých 100 zameškaných pracovných dní – o jednu dvanástinu výmery dovolenky,
  • - za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní – o jednu dvanástinu výmery dovolenky.

Za zameškané pracovné dni sa považujú pracovné dni, kedy by zamestnanec podľa rozvrhu pracovných dní pracoval, ale napr. z dôvodu práceneschopnosti ich neodpracoval. Zmeškaným pracovným dňom môže byť hociktorý deň kalendárneho týždňa, aj deň sviatku, ak je takýto deň pre zamestnávateľa pracovným dňom. Ak by zamestnanec v deň sviatku (ak by nebol práceneschopný) nepracoval a patrila by mu náhrada mzdy alebo pri mesačnej mzde by sa mu mzda nekrátila, podľa § 144a ods. 1 písm. f) Zákonníka práce by išlo o tzv. odpracovaný deň a tento deň sviatku sa do zameškaných pracovných dní na účely krátenia dovolenky nezapočítava.

Zákonník práce neustanovuje pravidlá pre zaokrúhľovanie hodnôt na účely krátenia dovolenky. Spôsob zaokrúhľovania môže stanoviť zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo inom vnútornom predpise, rovnako ako spôsob zaokrúhľovania pri prepočte dovolenky, pri výpočte pomernej časti dovolenky za kalendárny rok.


Zamestnanec s výkonom práce v pracovné dni kalendárneho týždňa bol práceneschopný od 3. 1. 2020 do 2. 7. 2020, t. j. zameškal 125 pracovných dní (bez dní sviatkov). Jeho základná výmera dovolenky za kalendárny rok je päť týždňov. Za 125 zameškaných pracovných dní mu zamestnávateľ kráti dovolenku o dve dvanástiny – o jednu dvanástinu za prvých 100 zameškaných dní a o jednu dvanástinu za ďalších 21 zameškaných dní, t. j. o 4 dni (25 x 2 / 12, po zaokrúhlení na celé dni). Zamestnanec má za rok 2020 nárok na dovolenku 21 dní, za predpokladu, že do konca roka 2020 už nezamešká ďalšie pracovné dni.

Ak zamestnanec v kalendárnom roku zamešká viac ako 100 pracovných dní, ale v kalendárnom roku neodpracoval aspoň 60 dní, dovolenka sa nekráti, ale dovolenka sa určí ako dovolenka za odpracované dní v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.


Zamestnanec z dôvodu práceneschopnosti, ktorá trvala od 10. 2. 2020 do 25. 11. 2020 odpracuje v kalendárnom roku 2020 len 54 dní. Keďže neodpracoval aspoň 60 dní, nárok na dovolenku za kalendárny rok mu nevzniká a nevzniká ani možnosť krátenia dovolenky, hoci zameškal viac ako 100 pracovných dní. Zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku za 54 odpracovaných dní v dĺžke dvoch dvanástin dovolenky za kalendárny rok.

Zamestnávateľ môže dovolenku krátiť, nehľadiac na to, či ju zamestnanec už čerpal alebo nečerpal. Zamestnanec stráca nárok na tú časť dovolenky, o ktorú mu bola krátená. Zamestnávateľ v rozhodnutí o krátení dovolenky musí uviesť dôvod a rozsah krátenia dovolenky. Ak zamestnanec vyčerpal dovolenku a až po jej vyčerpaní vznikol dôvod na jej krátenie, je povinný zamestnávateľovi vrátiť poskytnutú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok.


Zamestnanec má nárok na štyri týždne dovolenky za kalendárny rok. Do dňa vzniku práceneschopnosti vyčerpal 18 dní dovolenky. Od 26. 6. 2020 je