dnes je 23.2.2020
Input:

Právna úprava dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

20.1.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.3.1 Právna úprava dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.


ZP umožňuje zamestnancovi a zamestnávateľovi okrem uzatvorenia pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy uzatvoriť aj osobitné dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 223-§ 228a ZP). Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru majú charakter pracovnoprávneho vzťahu.

Ust. § 1 ods. 5 ZP viaže vznik pracovnoprávneho vzťahu z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru najskôr od uzatvorenia tejto dohody, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

V ust. § 223 ods. 1 ZP sú dané všeobecné charakteristiky týchto dohôd. Podľa tohto ustanovenia môže „ zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov)...“

Zákonodarca považuje použitie dohôd za nástroj, ktorý sa nemá uplatňovať štandardne ( „výnimočne“, „ príležitostná činnosť vymedzená druhom práce“ u dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov).

Slovné spojenie „na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb“ je dostatočne široké na to, aby pod neho bola podradená takmer akákoľvek činnosť z hľadiska druhu práce definovaného v týchto dohodách. Ust. § 223 ods. 1 ZP ďalej špecifikuje, že má ísť: v prípade dohody o vykonaní práce ide o „prácu, ktorá je vymedzená výsledkom“, v prípade dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov ide o „príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce.“

Pri stanovovaní obsahu by zmluvné strany mali byť viazané ust. § 223 ods. 2 písm. c) ZP, kde sa uvádza, že „nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech (týkajú sa zamestnanca na dohodu) nemožno dohodnúť pre zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru.“ Odpoveď na otázku, čo sa považuje za priaznivejší nárok a plnenie, je veľmi zložitá, pretože najprv je potrebné identifikovať porovnateľného zamestnanca v pracovnom pomere, zistiť jeho nároky, tieto nároky porovnať z hľadiska napr. výšky odmeny, z hľadiska ďalších plnení apod.

Vzťah medzi dohodou o pracovnej činnosti, dohodou o brigádnickej práci študentov a dohodou o vykonaní práce

V prípade dohody o vykonaní práce ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom. V dohode sa stanoví výsledok, ktorý sa má dosiahnuť (ušitie šiat, pokosenie trávnika) a počet hodín, za ktorý sa má úloha vykonať. Výsledok by mal byť stanovený jeden (ušitie jedných šiat, poprípade kolekcie šiat na základe jedného zadania na začiatku), nie však opakovane (ušitie šiat na základe opakovaného zadávania zákaziek – v danom prípade možno uzatvoriť novú dohodu o vykonaní práce do prípustného rozsahu hodín alebo dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o brigádnickej práci študentov).

Dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov sa zameriava na príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce. V danom prípade pôjde o opakovanie šitie šiat na základe zákaziek, opakovaná starostlivosť o zeleň a rôzne iné práce, ktorých charakter možno určiť druhovo (napr. manipulačné práce v sklade, sťahovacie práce).

Vzťah právnej úpravy Zákonníka práce a právnej úpravy autorského zákona

Podľa ust. § 223 ods. 3 ZP dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona.

Autorský zákon (zákon č. 185/2015 Z. z.) upravuje dielo (§ 3 ods. 2), licenčnú zmluvu (§ 65 ods. 1), dielo na objednávku (§ 91 ods. 1).

Z tohto hľadiska nemožno dohody uzatvárať na takú činnosť, úlohu, plnenie, ktoré je predmetom diela na objednávku podľa § 91 AZ a obísť tak ustanovenia AZ (išlo by o simulovaný právny úkon a z tohto dôvodu neplatný).Vzťah právnej úpravy dohôd k právnej úprave ostatných častí ZP

Podľa ust. § 223 ods. 2 ZP„na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.“ V uvedenom zmysle ide o ustanovenia:

a) použitie ustanovení Občianskeho zákonníka na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Osobitne ide o ust. § 1 ods. 4 ZP, podľa ktorého, „ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.“ V nadväznosti na vyššie uvedené sa na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru budú vzťahovať napr. tieto ustanovenia OZ§ 34 (definícia právneho úkonu), § 37 (právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, absolútna nemožnosť plnenia), § 43a, 43b, 43c (proces uzatvárania zmluvy – oferta, akceptácia), § 44 (protinávrh), § 45 (teória dôjdenia).

b) ustanovenia vymenované v § 223 ods. 2 ZP

Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú:

Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2§ 90 ods. 10§ 91 až 95, § 98§ 119 ods. 1§ 122a ods. 1 až 3§ 122b ods. 1 až 3§ 123 ods. 1 a 2§ 124 a šiestej časti. Pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu. Ak ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g), ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí. Na splatnosť odmeny, výplatu odmeny a zrážky z odmeny sa primerane uplatnia ustanovenia § 129 až 132.

Od 1.1.2019 sa na dohody vzťahuje aj § 43 ods. 4 druhá veta.

c)ďalšie ustanovenia ZP mimo prvej časti ZP, t. j. tam, kde to príslušné ustanovenie stanoví:

Napr. pôjde o odkaz ustanovenia § 225 ods. 1 ZP druhá veta „ náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa § 182 až 185.“ Odkazuje sa tu na použitie ust. § 182 a § 185 ZP a ich zásad.

Podľa ust. § 225 ods. 2 ZP zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorú utrpel pri výkone práce podľa uzatvorenej dohody alebo v priamej súvislosti s ním, rovnako ako zamestnancom v pracovnom pomere. Ide tu o odkaz na aplikáciu ust. § 192-219 ZP na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd.

Podľa ust. § 152 ods. 8 písm. c) ZP môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3. Uvedené rozšírenie sa môže vzťahovať aj na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd.

Pozn. na zamestnancov na dohodu sa nevzťahuje § 152a ZP (príspevok na rekreáciu) a § 152b (príspevok na športovú činnosť dieťaťa).

Ustanovenie o zákaze výkonu niektorých prác pre ženy (§ 161) a mladistvých (§ 173 a 175) sa použije na dohody na základe odkazu ust. § 224 ods. 3 ZP(„zákazy niektorých prác pre ženy a mladistvých platia aj pre práce vykonávané na základe týchto dohôd“). Neaplikovanie uvedených ustanovení by bolo v rozpore s účelom tejto právnej úpravy.

Ustanovenie o bezpečnej úschove najmä zvrškov a osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania, ako aj obvyklých dopravných prostriedkov, ak ich zamestnanci používajú na cestu do zamestnania a späť s výnimkou motorových vozidiel (ust. § 151 ods. 3 ZP). Keďže ZP stanovuje, že „túto povinnosť má aj voči všetkým ostatným osobám, ak sú pre neho činné na jeho pracoviskách,“ musí sa povinnosť vzťahovať aj na zamestnancov vykonávajúcich prácu na dohodu.

Uplatnia sa aj ustanovenia 6. časti ZP (o ochrane práce) vo väzbe na zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci č. 124/2006 Z. z. Podľa ust§ 146 ods. 1 ZP druhá veta „ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.“ Odkaz je aj v ust.  § 223 ods. 2 písm. a) ZP kde sa vymedzujú povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k BOZP.

Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca

Ust. § 224 ods. 1 ZP vymedzuje základné povinnosti zamestnanca vykonávajúceho práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Použitie slova „najmä“ znamená demonštratívny výpočet povinností.

Na základe uzatvorených dohôd sú podľa ust. § 224 ZP zamestnanci povinní najmä:

  • vykonávať práce zodpovedne a riadne a dodržiavať podmienky dohodnuté v dohode,

  • vykonávať práce osobne,

  • dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodržiavať ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými boli riadne oboznámení (odkázať možno na definíciu v ust. § 39 ods. 1 a 2 ZP),

  • riadne hospodáriť so zverenými prostriedkami a strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím,

  • písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho pracovnoprávneho vzťahu a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena,