Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Právna úprava dohôd o zvyšovaní kvalifikácie

19.12.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.8.1.1 Právna úprava dohôd o zvyšovaní kvalifikácie

JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.


Podstata tejto dohody spočíva v dvoch záväzkoch – jeden zamestnávateľa a jeden zamestnanca.

Záväzok zamestnávateľa

Zamestnávateľ sa dohodou zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom.

Záväzok zamestnanca

Zamestnanec sa zaväzuje k alternatívnym záväzkom, a to:

1. zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere.

  • alebo zamestnávateľovi uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.

Vyjadrenie týchto záväzkov je obsahom tzv. dohody o zvyšovaní kvalifikácie.

Forma dohody

Z hľadiska svojej formy sa dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Obsah dohody

Obsahové náležitosti vymedzuje § 155 ods. 2 ZP. Dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať:

  • druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,

  • študijný odbor a označenie školy,

  • dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere,

  • druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.

Obmedzenie záväzku

Zákonodarca limituje predovšetkým maximálny čas dohody o dĺžke zotrvania v pracovnom pomere – maximálne 5 rokov. Napriek tomu, že to Zákonník práce v § 155 ods. 3 ZP výslovne nevyjadruje, od ktorého okamihu sa 5 rokov počíta, možno z odseku 1 vyvodiť, že ide o 5 rokov odo dňa ukončenia štúdia.

Obmedzenie rozsahu úhrady nákladov

Splnenie alebo nesplnenie povinnosti zotrvať v pracovnom pomere

Ak zamestnanec splní svoju povinnosť (záväzok) v plnom rozsahu, nie je povinný uhradiť žiadne náklady.

Ak zamestnanec svoju povinnosť (záväzok) splní len sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.

Prípady, kedy nevzniká povinnosť zamestnanca uhradiť náklady

Zákonodarca v § 155 ods. 4 ZP výslovne vymedzuje obdobia, ktoré, napriek tomu že pracovný pomer trval, sa nezapočítavajú do času odpracovania, a teda splnenia základného záväzku.

Ide o čas:

  1. výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
  2. rodičovskej dovolenky podľa § 166,
  3. neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu.

§ 155 ods. 6 ZP sa naopak stanovuje, kedy nevzniká povinnosť zamestnanca uhradiť náklady vyplývajúce z dohody o zvyšovaní kvalifikácie. Toto ustanovenie stanovuje len demonštratívny výpočet prípadov („najmä”).

Povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä, ak:

  1. zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,
  2. pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo dohodou z tých istých dôvodov,
  3. zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy, alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c),
  4. zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil,

e. zamestnávateľ porušil ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.


R 7/1984

Náhrada mzdy za dobu poskytovaného študijného voľna je nákladom spojeným so získaním alebo zvýšením kvalifikácie (§ 143 Zákonníka práce – dnes § 155 ZP).

R 7/1990

Postgraduálnym štúdiom sa z hľadiska právnej úpravy vyjadrenej v ustanovení § 143 Zák. práce (dnes § 155 Zákonníka práce) nezíska ani nezvýši kvalifikácia zamestnanca (pracovníka), pokiaľ zamestnanec (pracovník) absolvovaním tohto štúdia nezískava zároveň predpoklady pre výkon kvalifikovanejšej práce (pre vyššiu funkciu), pre ktorú zamestnanec (pracovník) dosiaľ kvalifikáciu nespĺňal.

V praxi zaujímavým prípadom je prípad 17C/1/2011

Žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.158 eur. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná je fyzickou osobou a bývalým zamestnancom žalobcu, kde žalovaná pracovala na pozícii predajca leteniek na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5. 5. 2009. Dňa 5. 5. 2009 uzavreli účastníci kvalifikačnú dohodu v zmysle ust. § 155 a nasl. Zák. práce, podľa ktorej sa žalovaná zaviazala k zvýšeniu kvalifikácie prostredníctvom špecializovaných kurzov a odbornej prípravy na pracovisku žalobcu a v tejto súvislosti i k zotrvaniu u žalobcu v pracovnom pomere najmenej po dobu dvoch rokov od zvýšenia kvalifikácie, a to aspoň do 22. júla 2011, alebo zaplatiť žalobcovi náklady, ktoré na zvýšenie kvalifikácie žalovanej vynaložil. Celková výška nákladov vynaložených žalobcom na zvýšenie kvalifikácie zamestnanca činili 2.158 eur (65.012,- Sk). Táto čiastka pozostáva z náhrady mzdy a zákonného poistenia z nej odvedeného, nákladov spojených s účasťou na

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: