Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Sviatok a nepretržitá prevádzka z hľadiska pracovného času

23.10.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2017.10.1.1 Sviatok a nepretržitá prevádzka z hľadiska pracovného času

JUDr. Juraj Mezei, PhD.

Pracovný čas je podľa Zákonníka práce (§ 85 ods. 1 ZP) časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Doba odpočinku nie je zákonom definovaná, no analogicky pôjde o akúkoľvek dobu, ktorá nie je pracovným časom. V tomto zmysle možno napríklad aj dovolenku považovať za dobu odpočinku, ktorá má z hľadiska svojho účelu pre zamestnanca mimoriadny význam.

V právnej úprave pracovného času, odpočinku a dovolenky sa výrazne premieta ochranná funkcia pracovného práva. Z hľadiska dĺžky pracovného času, času odpočinku a dovolenky ide o kogentné zákonné minimá a maximá, ktoré musí zamestnávateľ rešpektovať a nie je možné sa od nich zmluvne odkloniť.

Navyše právo na odpočinok po vykonanej práci je ústavné právo, ktoré ZP v čl. 3 základných zásad rozširuje aj na právo na zotavenie po práci. V súvislosti s rozvrhovaním pracovného času, právna úprava teda rozlišuje:

- prestávky v práci,

- nepretržitý denný odpočinok,

- dni pracovného pokoja, ktorými sú:

  • dni nepretržitého odpočinku v týždni (často sú to soboty a nedele) a

  • sviatky.

Nariadiť prácu vo sviatok je možné len výnimočne a po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade pracovísk s nočnými zmenami deň pracovného pokoja začína s prvou rannou zmenou v zmysle rozvrhu zmien pre daný týždeň.

Podľa § 85 ods. 3 ZP na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní. V zmysle uvedeného teda zamestnanec, ktorý pracuje na pracovisku, kde nie sú nočné zmeny, má nárok na mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu vo sviatok v čase sviatku, ktorý sa berie ako kalendárny deň. Znamená to, že nárok na mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu, napr. 1. novembra 2017 (Sviatok všetkých svätých), prislúcha zamestnancovi v tento deň od 0:00 hod. do 24:00 hod.

Na pracovisku s nočnými zmenami je situácia iná. Ak napríklad prvá zmena v pracovnom týždni nastupuje o 6:00 hod., prislúcha zamestnancom na tomto pracovisku, v zmysle vyššie uvedeného, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, a to za prácu vykonávanú v čase od 6:00 hod. 1. novembra 2017 do 6:00 hod. 2. novembra 2017.

Problematiku sviatkov reguluje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

Zamestnancovi možno vo sviatok nariadiť len práce:

  • naliehavé opravárske práce,

  • nakladacie a vykladacie práce,

  • inventúrne a uzávierkové práce,

  • práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,

  • práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,

  • práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,

  • kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,

  • naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín,

  • v nepretržitej prevádzke a

  • práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

Od účinnosti novely ZP z 1. júna 2017 (zákon č. 95/2017 Z. z.) v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu (ktorá nie je sviatkom, čiže zamestnanec nemá nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v tento deň), vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi včítane s ním súvisiacich prác s výnimkou maloobchodného predaja:

  • na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,

  • a výdaja liekov v lekárňach,

  • na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej dopravy a v nemocniciach,

  • cestovných lístkov,

  • suvenírov,

  • predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra (zoznam tvorí prílohu č. 1a ZP).

Novelou sa teda explicitne rozšíril zákaz nariadenia alebo dohodnutia práce, ktorou je maloobchodný predaj, o všetky štátne sviatky, niektoré dní pracovného pokoja a Veľkonočnej nedele, ktorá je dňom pracovného pokoja tak, aby zamestnancovi nemohla byť v tom čase nariadená alebo s ním dohodnutá práca.

V týchto prípadoch sa zachovala zásada nepoužiť ustanovenie ZP, podľa ktorého vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch, a to práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva, práce ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

ZP nedefinuje pojem „nepretržitá prevádzka”. Vymedzuje však pojem „nepretržitý pracovný režim” tak, že ide o pracovný režim, v ktorom pracovná činnosť prebieha súvislo po všetky dni v týždni (§ 90 ods. 8 ZP). V nadväznosti na to možno nepretržitú prevádzku chápať ako prevádzku, v ktorej výroba alebo činnosť prebieha súvislo po všetky dni v týždni, teda 24 hodín denne, 7 dní v týždni, kedy zamestnanca jednej zmeny strieda zamestnanec ďalšej zmeny.

Maximálny týždenný pracovný čas zamestnanca v nepretržitej prevádzke (ZP tu výslovne používa tento pojem) je 37 a 1/2 h týždenne. Keďže spravidla bude mať zamestnanec v nepretržitej prevádzke aj nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, treba mať na pamäti aj ustanovenie (§ 87 ods. 4 ZP), ktorým sa obmedzuje pracovný čas v priebehu 24 hodín na maximálne 12 hodín.

Ako je to v prípade kolízie sviatku a ne/naplánovanej zmeny v nepretržitej prevádzke? V prvom rade si treba uvedomiť, že za prácu vo sviatok patrí v zmysle § 122 ZP zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku, pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodli na poskytnutí náhradného voľna. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Keďže ZP upravuje minimálnu výšku mzdového zvýhodnenia, v aplikačnej praxi je možné si zmluvnými stranami v pracovnej, resp. kolektívnej zmluve dohodnúť zvýhodnenie aj vyššie.

Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni (napr. soboty a nedele). Mzdové zvýhodnenie za prácu vykonávanú vo sviatok zamestnávateľ poskytne bez ohľadu na to, či sviatok pripadol na inak pracovný deň, nedeľu alebo iný deň nepretržitého odpočinku v týždni. Pri súbehu práce vo sviatok a práce nadčas, zamestnancovi prislúchajú obe mzdové zvýhodnenia, nakoľko ide o dva relatívne samostatné právne nároky zamestnanca.

Zamestnávateľ nie je oprávnený jednostranne nariadiť čerpanie náhradného voľna, navyše individuálnu dohodu (písomnú, alebo ústnu) zamestnanca a zamestnávateľa nie je možné nahradiť kolektívnou zmluvou, pracovným poriadkom alebo individuálnym pokynom zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku zamestnanca na rozdiel od nároku zamestnanca za dobu čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok.

Náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku prislúcha zamestnancovi, ktorý nepracoval z dôvodu, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Tiež sa rovnaká náhrada zamestnancovi poskytne za deň, v ktorom sa mu za prácu vo sviatok poskytlo náhradné voľno. Uvedené však neplatí pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Tento zamestnanec, aj keď nepracuje, má nárok na mzdu a nie na náhradu mzdy. Predpokladom nároku zamestnanca na náhradu mzdy je, že sviatok pripadol na obvyklý pracovný deň zamestnanca, teda že v dôsledku sviatku nemohol pracovať a z toho dôvodu mu ušla mzda.

U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje odpracovaný čas, za ktorý, ako sme už skonštatovali, mu patrí mzda a nie náhrada mzdy. Zákon zároveň umožňuje v pracovnej, resp. kolektívnej zmluve dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa pri mzde a náhrade mzdy postupuje tak, že sa mu poskytne náhrada mzdy za čas čerpania náhradného voľna v sume jeho priemerného zárobku.

Ak by však zamestnanec neospravedlnene zameškal pracovnú zmenu, resp. jej časť bezprostredne predchádzajúcu, alebo nasledujúcu sviatku či nariadenú počas sviatku, náhrada mzdy mu neprislúcha.

V prípade manažérov umožňuje zákon dohodnúť v pracovnej zmluve výšku mzdy už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. V zmysle právnej úpravy ZP pod pojmom manažér rozumieme všetkých vedúcich zamestnancov, ktorým teda za prácu vo sviatok nepatrí ani mzdové zvýhodnenie, ani náhradné voľno.


Zamestnanec pracuje v nepárnom týždni v pondelok, stredu, piatok (dlhý týždeň), v párnom týždni v utorok, štvrtok (krátky týždeň). Obvyklými pracovnými dňami (dni, na ktoré mu zamestnávateľ určil pracovnú zmenu) tohto zamestnanca sú v dlhom týždni pondelok, streda a piatok, v krátkom týždni utorok a štvrtok. Obvyklým pracovným dňom je ten deň, počas ktorého by zamestnanec, keby nebol sviatok, pracoval.

1. Sviatok pripadne na deň, ktorý je pracovným dňom zamestnanca, napr. na pondelok v dlhom týždni a zamestnanec je povinný tento deň odpracovať.

Deň sviatku sa v tomto prípade započítava do fondu pracovného času a zamestnancovi prislúcha za prácu vo sviatok buď:

  • dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku,

  • ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna, pričom mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

2. Sviatok pripadne na deň, ktorý nie je obvyklým pracovným dňom zamestnanca (napr. v dlhom týždni na utorok).

Zamestnanec v ten deň nepracuje, tento deň sa mu nezapočítava do fondu pracovného času a keďže v dôsledku sviatku neprišiel o mzdu, neprislúcha mu ani mzda, príp. náhrada mzdy za sviatok. Obdobná situácia je, ako keď u zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý od pondelka do piatka, pripadne sviatok na sobotu alebo nedeľu.

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: