dnes je 26.9.2020

Input:

Vyplatenie odchodného v roku 2017

4.12.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2017.12.1.1 Vyplatenie odchodného v roku 2017

JUDr. Juraj Mezei, PhD.

Inštitút „odchodné” plní, nielen podľa našej pracovnoprávnej úpravy (§ 76a Zákonníka práce), ale aj podľa právnych úprav v zahraničí, zásadne inú funkciu ako inštitút „odstupné” (§ 76 Zákonníka práce). Napriek skutočnosti, že sa oba inštitúty poskytujú pri skončení pracovného pomeru, odchodné poskytované zo strany zamestnávateľa je určitou formou odmeny za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku, to znamená, že aj jeho poskytnutie by malo byť len jedenkrát. Na druhej strane zmyslom poskytovania odstupného je určitá satisfakcia poskytovaná zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že s ním končí pracovný pomer skôr ako účastníci v pracovnej zmluve predpokladali a že ku skončeniu pracovného pomeru v prevažnej miere nedochádza z dôvodov spočívajúcich v osobe zamestnanca, ale v osobe zamestnávateľa a jeho zväčša hospodárskych problémoch, ktoré vo vzťahu k zamestnancovi vystupujú ako ním nezavinené sociálne riziko.

Napriek uvedeným rozdielom oba inštitúty majú ďalšiu spoločnú charakteristiku, ktorou je skutočnosť, že ako plnenia v zmysle platných predpisov netvoria obsahovú zložku pojmu mzdy, resp. platu zamestnanca, avšak v zmysle súdnej praxe je ich nevyhnutné považovať za pracovnoprávne (mzdové) nároky zamestnanca, samozrejme, s príslušnou ochranou Zákonníka práce (napr. v prípade generálnej sukcesie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, teda pri zániku zamestnávateľa s právnym nástupníctvom, kedy prechádzajú tieto pracovnoprávne nároky na nadobúdateľa).

Odchodné je pomerne frekventovaným objektom kolektívneho vyjednávania. Ak je obsahovou súčasťou kolektívnej zmluvy (tvorí jej normatívnu časť), tak z hľadiska súdnej vymožiteľnosti sa naň nazerá, akoby tento nárok zakotvoval samotný zákon.

Z hľadiska účelu, odchodné by malo byť pre zamestnanca akoby konečnou odmenou, ktorá by mu mala patriť iba raz pri definitívnom ukončení jeho profesionálnej kariéry, z dôvodu odchodu do dôchodku. Zákonník práce v § 76a ods.3 výslovne ustanovuje, že odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa. Aj keď sa možno domnievať, že zákonodarca tým z hľadiska účelu tohto finančného plnenia sledoval, aby sa v profesionálnom živote zamestnanca odchodné priznalo len raz, a to pri skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo predčasný starobný alebo invalidný dôchodok, tento svoj pravdepodobný zámer nevyjadril z hľadiska dikcie zákona jednoznačne. Následkom je rozporuplná aplikačná prax pri posudzovaní platnej právnej úpravy. Je však potrebné uplatňovať dikciu, že v prípade, ak už zamestnancovi bolo raz vyplatené odchodné (aj od iného zamestnávateľa), ďalšie odchodné sa mu už nevypláca.

V zmysle § 76a Zákonníka práce zamestnancovi patrí odchodné najmenej v sume priemerného mesačného zárobku.

  • pri 1. skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení,

  • pri skončení pracovného pomeru, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 dní po jeho skončení.

Na poskytnutie odchodného je potrebné splniť kumulatívne (všetky naraz) 3 podmienky.

Pri nároku na starobný a invalidný dôchodok sú to:

  1. vznik nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % (teda 71 % až 100 %),
  2. musí ísť o prvé skončenie pracovného pomeru (prvé skončenie po tom, čo mu vznikol nárok na dôchodok a nie u dohodárov),
  3. žiadosť zamestnanca o priznanie, resp. poskytnutie dôchodku v určitej lehote (pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení).

Pri nároku na predčasný starobný dôchodok sú to:

  1. pracovný pomer sa skončil (končí),
  2. žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení,
  3. predčasný starobný dôchodok bol priznaný.

Pokiaľ nebude splnená čo i len jedna podmienka, nemožno zamestnancovi odchodné priznať.

Právna úprava teda nesleduje, koľko zamestnanec odpracoval u posledného zamestnávateľa a ani to, či počas života pracoval len v pracovnom pomere a koľko rokov odpracoval celkovo. Zjednodušene sa skúma len podmienka odchodu do dôchodku a žiadosť zamestnanca o priznanie dôchodku.

Obdobne ako v prípade odstupného, je výška odchodného v Zákonníku práce vyjadrená relatívne kogentne, teda je stanovená spodnou hranicou, ktorá je najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku tzn., že menšie odchodné zamestnávateľ vyplatiť nemôže, ale nič tomu nebráni, ak sa napr. v kolektívnej zmluve dohodne aj odchodné vo vyššej sume.

Na účely výpočtu priemerného zárobku, tak ako ustanovuje § 134 Zákonníka práce, je rozhodujúcim obdobím kalendárny štvrťrok, predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka. Priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ ako pomer mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období s výnimkou neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok vypočíta zamestnávateľ zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo z predpokladanej mzdy, ktorú