dnes je 10.8.2020

Input:

Mladí ľudia by mali do druhého piliera vstupovať automaticky, odporúča analýza NBS

2.7.2020, Zdroj: SITA

Druhý dôchodkový pilier je potrebné zreformovať tak, aby priniesol vyššie čisté výnosy pre občanov. Vyplýva to z analýzy Národnej banky Slovenska, ktorú vypracovali viceguvernér centrálnej banky Ľudovít Ódor a ekonóm Pavol Povala. Tento cieľ sa môže dosiahnuť zmenou počiatočnej investičnej stratégie nového sporiteľa, keď by si sporiteľ vyberal úvodnú stratégiu z limitovaného počtu alternatív. Autori analýzy tiež navrhujú zaviesť automatický vstup mladých ľudí do sporivého piliera s možnosťou výstupu na niekoľkoročnom horizonte. Zmeniť by sa však malo aj umiestnenie penzijných úspor vo fondoch u súčasných sporiteľov. Ódor a Povala preferujú presun súčasných sporiteľov do agresívnejších stratégií v závislosti od ich veku, pričom by mali možnosť požiadať o ponechanie v čisto dlhopisovom fonde.

Ďalším z návrhov je zavedenie investičných benchmarkov. "Aby mohol sporiteľ benefitovať z diverzifikácie makroekonomického rizika je dôležité, aby investície (tak akciové, ako aj dlhopisové) pokrývali dostatočne široké univerzum investičných príležitostí," tvrdia autori analýzy. Štát by mal preto podľa nich zvážiť stanovenie konkrétnych benchmarkov. "Jednou v zahraničí často využívanou alternatívou je použitie širokých trhových indexov. Výkonnosti fondov by boli komunikované vo väzbe na tieto benchmarky," uvádzajú.

Vyššie čisté výnosy by prinieslo aj zníženie poplatkov, ktoré sporiteľom účtujú dôchodkové správcovské spoločnosti. Úspešné medzinárodné sporiace schémy sa podľa Ódora a Povalu vyznačujú nielen vyššími výnosmi, ale aj nízkymi poplatkami. "Pri porovnaní s najlepšou praxou sú ťažko obhájiteľné predovšetkým dve charakteristiky slovenského systému. Aktívne a pasívne riadené fondy majú rovnaké poplatky z hodnoty aktív a indexové fondy majú nárok na výkonnostný poplatok (za zhodnotenie majetku)," upozornili. Jedným z riešení je tiež zohľadnenie životného cyklu sporiteľa. Aby sporiteľ nemusel robiť aktívne rozhodnutia počas svojho sporiaceho cyklu, je podľa autorov analýzy potrebné v systéme automaticky nastaviť aj postupné (na základe veku) znižovanie akciovej zložky portfólia. "Mohlo by to fungovať vo forme „target-date“ fondov, kde by bola legislatívne upravená finálna alokácia pre jednotlivé počiatočné portfóliá. Dôležité je, aby priemerná alokácia do akcií počas životného cyklu nebola príliš nízka v porovnaní s medzinárodnými skúsenosťami," uviedli Ódor a Povala.

Podľa autorov analýzy nie je žiadnym prekvapením, že problematika existencie kapitalizačných schém v