dnes je 22.9.2020

Input:

Zamestnanci podľa odborov odmietajú úvahy o zmrazení minimálnej a zavedení štartovacej minimálnej mzdy

17.8.2020, Zdroj: SITA

Zamestnanci z východného Slovenska odmietajú úvahy o zmrazení minimálnej mzdy, zavedení štartovacej minimálnej mzdy a regionálnej minimálnej mzde. Naopak, podporujú rast minimálnej mzdy tak, ako navrhuje Konfederácia odborových zväzov. Na piatkovej tlačovej besede v Košiciach to uviedli zástupcovia Odborového zväzu (OZ) KOVO a občianskeho združenia Pracujúca chudoba.

Podľa člena predsedníctva OZ KOVO Jozefa Balicu musí zamestnanec za odvedenú prácu dostať spravodlivú mzdu. Teda takú, ktorá jemu a jeho rodine zabezpečí dôstojnú životnú úroveň. „S rozhorčením sledujeme vystúpenia niektorých ministrov o zmrazení minimálnej mzdy, zavedení štartovacej minimálnej mzdy vo výške 465 eur v hrubom, teda približne 396 eur v čistom, ba dokonca úvahy o regionálnej minimálnej mzde. Rezolútne odmietame takéto experimentálne praktiky, ktoré vôbec nezohľadňujú sociálny rozmer mzdy. Výška takejto disponibilnej mzdy zďaleka nepokrýva náklady zamestnanca a jeho rodiny na každodenný život,“ zdôraznil Balica.

Podľa Tomáša Želinského z Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach odhady minimálneho požadovaného príjmu domácností s dvoma pracujúcimi dospelými sa pohybujú na úrovni 1 100 až 1 300 eur mesačne, teda približne 550 až 650 eur v čistom na jedného dospelého. V prípade, že v domácnosti je zamestnaný len jeden dospelý, odhady sú mierne nižšie. Najvyššie hodnoty minimálne požadovaného príjmu sa týkajú jednočlenných domácností a predstavujú zhruba 680 eur mesačne, pričom jednotlivci splácajúci hypotéku požadujú v priemere o približne 340 eur mesačne viac než jednotlivci bez takého záväzku. „Uvedené odhady nemožno považovať za jediné a nemenné, keďže iná technika odhadu by mohla viesť k iným výsledkom. Avšak nepredpokladám, že rozdiely by presiahli 10 percent,“ dodal Želinský.

Ako uviedol Ján Košč z občianskeho združenia Pracujúca chudoba, zamestnávatelia svojím nemenným postojom, keď požadujú zmrazenie minimálnej mzdy, hrajú o to, aby sa zrušil v súčasnosti platný zákon o automatickom zvýšení minimálnej mzdy na 60 percent z priemernej mzdy z pred dvoch rokov. „Tým, že najprv žiadali zrušenie minimálnej mzdy a následne akože ustúpili na požiadavku jej zmrazenia, takticky dotlačili odbory k rovnako tvrdému postoju. Zamestnávatelia znefunkčnili efektívny a odborný dialóg, a tým pádom, ak nepríde k dohode, tak podľa zákona by sa mala minimálna mzda zvýšiť podľa automatu v zákone, čo zamestnávatelia, a napríklad aj strana SaS, považujú za neprijateľné,“ uviedol Košč.

Zvyšovaním minimálnej mzdy sa má podľa Balicu docieliť posilňovanie kúpnej sily obyvateľstva s následnou vyššou spotrebou a dopytom tovarov a služieb, čo má mať pozitívny dopad na malých a stredných podnikateľov. „Pokiaľ